Keď mi Jarka pred svadbou citlivo a trpezlivo opísala svoje predstavy o maličkej rodinnej svadbe v emaily, hneď som vedela, že to bude zážitková svadba aj pre mňa a môj foťáčik. Naplno som sa ale začala tešiť, až keď som tento skvelý pár spoznala osobne na kávičke v Poprade, kde dorazili na pár hodín len kvôli nášmu stretnutiu.

Deň D sa niesol od rána vo veľkej pohodičke, doma a následne na zrube, ktorý si Jarka s Vladkom prenajali, aby tu strávili krásny víkend s najbližšími v tichosti a v dotyku s prírodou. Tu sa obaja obliekli, doladili vlastnoručne pripravenú výzdobu a šlo sa na obrad.
Vo veľkom kostole sedela len hrśtka ľudí, no radosťou bol naplnený až po strop.
Na hostinu sme sa presunuli opäť na zrub nad Martinom, kde som mala tú česť byť usadená ku stolu spolu s pätnástimi Jarke a Vladkovi srdcu najbližšími ľudmi. Celá pohodová rodinná atmosféra bola podčiarknutá priam poetickým prostredím a ideálnym počasím a svetlom. Mladí sa zabávali, smiali a fotili, starší za tónov pokojnej hudby rozprávali. Mne sa ani po 7 hodinách nechcelo z tak príjemnej spoločnosti odísť. Intímnosť a komorná atmosféra tejto svadby ma celkom pohltili. Všetci sme v tej pohode cítili, že takto to má byť. Takto sa oslavuje láska.